Tak ako sa zbavujem bundy, zbavujem sa aj spomienok na posledné chladné mesiace. Vyzliekam ich zo seba ako had svoju kožu. Neviete si predstaviť aká je to úľava, cítim sa zrazu tak odľahčene. Môžem prehlásiť, že som šťastná! Opať....
Táto jar bude prelomová! Že prečo? No lebo som sa rozhodla....
Vek 17 rokov bol ospievaný v nejednej pesničke a ja ho nehodlám premrhať, veď možno aj ja raz zložím veľký hit typu: "Uuuuuuu má sedemnásť a chôdzu ženy....". Teraz prichádza moja chvíľa, som na výslní, stage patrí len mne. Som tu len ja, me, myself and I.
Je skvelé byť mladý! Je to priam úžasné. So všetkým, čo k mladosti patrí. Štipka rebelanstva, (možno) neetickosti, drzosti. A tá krásna schopnosť učiť sa len na vlastných chybách a hrať sa s ohňom tak dlho, pokiaľ nás nepopáli. Veď "čo nám vy budete rozprávať!". Ale nebojte sa, raz sa popálime tak, že nás to už viac nebude lákať, musíte mať s nami trochu trpezlivosti (niekedy trochu viac). Veď hádam nebudeme ako starí capáni skúšať nové veci!!! Vtedy sa už budeme starať o naše vnúčence, na také veci nebude času...My si to s radosťou odskáčame teraz, kým sme krásni a plní energie.
Tak prosím, nehaňte ľud môj, že je ľud mladý, klebetárski posmievači!
